O predmete, ktorý v škole neučia

Raz jeden muž prechádzal mestom. Zaujala ho jedna stavba, na ktorej pracovalo veľa ľudí. Zdalo sa, že každý ma svoju úlohu. Muž podišiel k jednému z nich a opýtal sa, aká je jeho práca. Pracujúci muž sa začal sťažovať. Práca je ťažká, robí od rána do večera, býva unavený, bolí ho chrbát a ani pláca nestojí za veľa. Cestovateľ sa ho opýtal, prečo teda prácu robí. Unavený muž pokračoval. Kde by inde išiel, čo iné by robil, už si zvykol a nikde to nie je ružové. Opodiaľ pracoval iný muž. Cestovateľ k nemu podišiel a opýtal sa ho to isté, čo prvého muža. Muž hovorí: ” Práca je to ťažká, vyžaduje silu aj um. Avšak som hrdý, že tu pracujem, lebo staviame katedrálu. Muž, ktorý ju nakreslil presne vie, ako bude vyzerať. Hovoril, že keď do nej ľudia vstúpia, budú okúzlení krásnymi stenami, vyzdobenými stropmi a farebnými oknami. My staviame katedrálu…”(zdroj: Simon Sinek: Nájdi svoje prečo).

Príbeh O katedrále mal pre mňa ako pre manažéra viacero odkazov. Naučila som sa, aké je dôležité zdieľať ľuďom svoj zámer, prebudiť v nich chuť (dnes to nazývame motivácia), viesť ich k spoločnému cieľu. A držať to po celý čas “jednoduché”.

Povedať svojim ľuďom svoj zámer s cieľom zapojiť ich do komunikácie typu, aké by to bolo, keby to bolo perfektné. Pozerať na možnosti, hľadať rôzne uhly pohľady a s tým aj riešenia. Počas takejto komunikácie nás čaká cesta objavenia “cieľa“, ktorý môžeme alebo chceme dosiahnuť.  Rada v manažérskej praxi používam tieto metódy, veľmi mi pomáhajú. Keď sa tak zamýšľam, je veľmi málo “problémov”, ktoré nemajú žiadne riešenia.

Mimochodom, prvá zásada, čo som sa naučila, je, že neexistuje problém, len situácia, ktorá si vyžaduje našu pozornosť!