Radosť zo života (úvaha)
Pôvodne som tento článok nazvala „Vízia“. Znelo to dostatočne silno na to, aby som tu mohla písať o tom, čo chcem týmto webom povedať. Pri písaní ma však napadlo, že motívom nie je predstavenie vízie, motívom je písať o radosti zo života. Aby som to lepšie vysvetlila, čo mám na mysli, začnem pár myšlienkami, kde to začalo.
Som žena, ktorá svoje detstvo a mladosť prežila v dobe dnes označovanej ako „starý režim“. Som dieťa nežnej revolúcie. Bola som vtedy v poslednom ročníku vysokej školy, pripravovala som diplomovú prácu a začínala sa učiť na štátnice. Mama ešte teraz krúti hlavou, keď som povedala, že idem tvoriť dejiny.
Neviem či to tak bolo v pravom zmysle slova, ale niečo na tom zrejme bude. Doba, prostredie, ľudia majú vplyv na to, ako nazeráme na svoju realitu, každodenné situácie, na svoju minulosť a budúcnosť.
Žijeme však teraz, máme len túto chvíľu a ja som postupom času dospela do bodu, kedy mám potrebu vyjadriť moju realitu. Niečo vo mne mi hovorí, aby som sa delila o moje skúsenosti, poznatky s vierou, že niekomu, kto ich bude čítať, pomôžu, aby pochopil to, čo sa aj jemu deje v živote. Verím, že ľudia sú spoločenské tvory, ale nie celkom v takej tej prvotnej predstave, že spolu komunikujú, zabávajú sa, či nemôžu jeden bez druhého byť. Verím, že ako ľudia si môžeme odovzdávať niečo, čo každému jednotlivo a celku nevynímajúc, môže priniesť radosť do života.
Veľmi by som si priala, aby táto stránka bola vyjadrením, že radosť zo života prichádza z častí obrázku života, ktorý nehodláte len prežiť ale zažiť. Vychutnávať si každú chvíľu dňa v našich životoch môže naskladať príbeh, ktorý bude inšpirovať a bude skvelým príkladom toho, že život je skladačka jednoduchých vecí. V duchu „v jednoduchosti je krása“ je možné precítiť ako všetko v našich životoch má zmysel.
V živote každý z nás hrá role. Možno by bolo dobré zdôrazniť, že hra je kľúčom k jednoduchosti, role sú prirodzeným vyústením poslania. To ako budete túto hru života hrať, bude merané na pomyselnej stupnici „radosti zo života“.
Veľmi by som si priala, aby som na príklade toho, ako sa hrám ja, našli niečo, čo Vám Vašu stupnicu radosti posunie k stavu, kedy budete spokojní a zacítite akýsi vnútorný pokoj, že všetko je v poriadku.
Ako píšem tieto riadky, som sa na chvíľu zamyslela, či nepíšem príliš komplikovane? Veď kto by to čítal? A o to možno ide, aby ste sa chvíľu zastavili, prestali sa ponáhľať, aby ste začali stíhať. Tento citát som sa naučila od p. Dzirasu, ďakujem zaň.
Po skončení školy som začala pracovať ako zamestnanec. Zažila som chvíle úspechu, pádov, sklamaní, krivdy, učenia sa, boli slzy, bol krik, bol smiech a radosť. Nič neobvyklé. To čo urobilo rozdiel, že moja stupnica radosti sa posúvala smerom hore, bol môj pohľad na všetky tieto situácie a emócie a spôsob ako som ich prijala a spracovala. Raz som spontánne povedala, že nie je rozdiel medzi tým ako hráte svoju role v práci či ako rodič či partner v rodine.
Budeme spolu hľadať, ako realita, postoje, pochopenie zákonov “tvoria emóciu radosti zo života. Pre mňa to znamená, aby som Vás sprevádzala s porozumením, že život môže stáť za to, aby ste ho zažili nie prežili.